Press "Enter" to skip to content

Love me tinder, love me do…

Photo by Gaelle Marcel on Unsplash

“Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky”, povedal raz múdro Herakleitos z Efezu. Ten výrok dobre poznám a často sa ním v živote riadim, tak prečo to nefunguje v tomto prípade? Bolo to aspoň 10-ty krát, čo som si naposledy odinštaloval tú appku. Keď som ju vtedy mazal, robil som to s pocitom víťazstva a povzesenia sa nad nefunkčným, povrchným a časom plytvajúcim algoritmom. Hovoril som si: “Je to robot, ktorému chýba empatia. Stroj, ktorý ma necháva čakať na odpovede neznámych a často vyretušovaných krások.” Tak, prečo to robím?

Prejde pár týždňov a ja nemôžem zaspať. Je takmer polnoc. Moju unavenú tvár osvecuje iba modré svetlo môjho smartfónu s prasknutou obrazovkou. Pocit samoty a prázdna na duši mi ovládne ľavú ruku.  Zdvihnem telefón a otváram Play Store. Inštalácia je spustená. V pozadí sa z rádia ozývajú tóny Elvisovej klasiky: “Love me tender, love me do…”  a ja sa púšťam do ďalšieho hazardu s časom. Elvis takúto appku nepotreboval. Stačilo mu otvoriť ústa alebo sa len niekde objaviť a hneď bol ovešaný zástupom švédskych modeliek. 

Neverí si, že je pekná taká, aká je, a tak máte možnosť obdivovať len jej symetrickú tvár a veľké poprsie. Bojí sa, že vám budú vadiť jej silnejšie stehná a väčší zadok, a tak si tie fotky radšej nechá pre seba.

Otváram sa už po niekoľký krát modernému svetu zoznamiek, v nádeji, že tentoraz to vyjde. Veď tak sa to robí v dvadsiatom prvom storočí a ja chcem byť in, kráčať s dobou v krokoch, napriek tomu, že som už nejaký čas mužom v stredných rokoch. Všetky súce dámy sa sústreďujú práve tu. Vraj. 

Svajpujem doprava aj doľava, ostošesť, som pánom situácie, som šéfom poroty krásy – tej vonkajšej aj vnútornej, ale najmä tej vonkajšej. Láska na prvý pohľad 2.0. Už nemusím chodiť do knižnice, kostola, či na diskotéky. Strácať čas dúfaním, že do nejakej vrazím a romanticky si vymeníme čísla, ako je tomu asi už len vo filmoch. Všetky single dievčatá mám priamo pred sebou a mám ich pod palcom. Aspoň si to myslím.    

Dookola obzerám fotky jednej sympatickej slečny z Púchova, v profile nemá žiadny popis. Iba vek a kilometre medzi nami. A potom emotikony. Lúštim význam ikoniek, ktoré sú náhradou za slová. Doba je uponáhľaná, tak načo strácať čas rozpisovaním sa o tom, kto sme, čo sme. Zo získaných informácií sa snažím kreatívne vypotiť text, ktorý by zaujal. Ale ako? Byť strohý a odradiť? Stať sa pozorným rozpisovačom a odstrašiť? Úplne súcitím s Melom Gibsonom. Po čom tie ženy túžia!? Tak teda okomentujem jednu z fotiek a opýtam sa, na akom kopci to stojí a oznámim, že jej pristane tá červená bunda. Pochvala zaberá a ona mi za 15 minút odpisuje. Wow. Do tela sa mi nahrnú endorfíny. Všimla si ma, som pre ňu zaujímavý! Poďakuje za kompliment a dodá, že to bolo v lete, keď dobíjala Tatry. Nič iné, žiadna spätná otázka. Napriek tomu beriem iniciatívu do vlastných rúk, ako ma to učil dedo. Odpíšem, že v Tatrách som bol v lete aj ja a položím jej ďalšiu otázku. Chcem udržať konverzačný flow. Prejde hodina, uplynie deň a potom sa nenávratne stratí týždeň, ale odpoveď neprichádza. Inbox zíva prázdnotou. Keď v ten deň už po niekoľký krát klikám na ružový plamienok nádeje, s hrôzou zisťujem, že Katka z Púchova mi dala košom, zvolila nešportový “unmatch”, bez udania dôvodu. Cítim prázdnotu, sklamanie, zlomené srdce. Odišla do neznáma, ako duch… A ja trpím a bdiem. Bdiem a trpím…

Robím si čiarku a Katku profilujem do pomyselnej tabuľky typu žien, ktoré trolujú tento digitálny svet lásky. Jej kolonka má názov “Testovačka”. Po týždňoch posadnutosťou touto appkou si uvedomujem, že z optimistického romantika sa zo mňa stáva cynický pesimista. Tabuľka sa za ten čas poriadne rozrástla…

Katka – Testovačka 

Možno je single, zisťuje, o čo tu vlastne ide, je nová uživateľka a celý proces berie ako počítačovú hru. Nemá čas na vypisovanie o tom, aké sú jej záujmy. Je tu na návšteve. Zo zvedavosti odpíše na prvé správy takmer každému, kto ju osloví. Pár dní sa zabáva a potom odchádza.

Silvia – Nymfomanka na služobke

Priamočiara. O sebe napísala iba: “Let’s have some fun..” Z fotky, ktorá ukazuje vypracovaný zadok, hlboký výstrih a vyplazený jazyk (celá tvár chýba) je zrejmé, že sa jej jedná len o jedno. Hľadá šuhaja, ktorý splní jej tajné sny, anonymne a bez záväzkov. Áno, aj dámy také bývajú. 

Ľudmila – neuspokojená manželka s platonickým zámerom

Nikdy sa s vami nestretne, no nechá vás potrápiť šancou, že tak predsa len urobí. Vernosť je pre ňu zásadou, ktorú neporuší, no rada si prečíta, ako, kde a čo všetko by ste s ňou urobili. Užíva si tú nevinnú (naozaj?) a neosobnú rozkoš, ktorú jej poskytujú cudzí muži, jeden po druhom. Manžel si ju po piatich rokoch znudenej rozkoše a dvoch deťoch už nevšíma, ale vy ste jej prišli tak akurát vhod. 

Monika – zakomplexovaná krása, ale iba do pol pása

Neverí si, že je pekná taká, aká je, a tak máte možnosť obdivovať len jej symetrickú tvár a veľké poprsie. Bojí sa, že vám budú vadiť jej silnejšie stehná a väčší zadok, a tak si tie fotky radšej nechá pre seba. Tajne dúfa, že vás zaujme svojím intelektom a nechce akceptovať krutú pravdepodobnosť, že pri stretnutí s vami, jej z pocitu, že ste jej takto naleteli, ani nezaplatíte jej obľúbené caramel macchiato. 

Dáša – Zahmlená slečna z rozmazanej fotografie

Monikina nevlastná sestra. Áno, tušíte správne. Pekná postava, ale škaredá tvár, ktorú akoby úplnou náhodou na jej profilových fotkách nie je nikdy dobre vidieť. Vašu nediplomatickú žiadosť o ďalšie foto na objasnenie tohto mystéria, berie ako jasný signál, že ste prišli na jej bluff, alebo sa tvári narazene (pardón, urazene) a nazve vás povrchným.  

Tereza – modelka v permanentne akútnom štádiu abstinencie

Stvoriteľ k nej bol naozaj štedrý. Áno, pracuje na sebe a hľadí na to, čo dá do úst.., ale je to aj v génoch. Z každej fotky máte pocit, že listujete v časopise Elite a pri šťastí ako v Lotte, sa vám podarí s touto mimozemšťankou spárovať. Teda, ak náhodou omylom svajpne vpravo. Unáhlene a v naprostej naivite na ňu míňate svoj jediný superlajk, ktorý mohol ísť radšej pre Ľudmilu. S tou by ste mali väčšiu šancu. A prečo to robí Terezka? Nestačia jej chlípne pohľady mužov na ulici, potrebuje aj tú vašu energiu a tak si každý večer zapne telefón a do žíl vpustí tú drogu pozornosti a obdivu.

Zuzana – zúfalá a opustená mamička 

Väčšinou sa k svojej batožine prizná ešte predtým, ako vám ju ponúkne odniesť. Je patrične hrdá na svoj rozvod, čo má čerstvo za sebou. Možno opustila nejakého hulváta (ste to vy?) Ak je dostatočne atraktívna, nebude vám prekážať ani potomok iného chlapa. No niekedy vás informáciou o dieťati prekvapí až po týždni četovania. Čo iné jej zostáva? Vy ste si hádam mysleli, že v tom, že ste natrafili na takúto kočku, nebude žiadny háčik? 

Valentína – turistka, čo hľadá sprievodcu 

Digitálna nomádka z Argentíny. Odviazaná, slobodomyseľná duša, ktorá hľadá tipy na výlety po okolí. Chce vedieť, kde sa dá prenajať stánok na predaj lacnej bižutérie, aby mohla financovať svoju púť. Skúša couchsurfing. Naučíte ju pár nadávok po slovensky, pošlete najlepší recept na halušky od babičky a poviete jej Adiós. 

Barbora – influencerka, čo hľadá lajky

Ziskuchtivá manipulátorka, ktorá presne vie, čo chce. Svoj profil si vytvorila za účelom omámenia čo najväčšieho počtu povrchných chlapov, ktorí cez svoje navlhčené okuliare nevidia všetky tie filtre a tony mejkapu. Barbora samozrejme nezabudne spomenúť svoj Insta účet, kde vás očakáva. Ak jej napriek tomu nedáte váš lajk, svojou návštevou na jej účet vás má v hrsti vo forme remarketingového pixelu. Že neviete, čo to je? Prídete na to.   

Roxana – slečna, čo k vám prišla až z Amsterdamu

Špecifická kategória. Od Terezky alebo Barborky sa líši tým, že si pri pohľade na ňu inštinktívne a automaticky siahnete do vrecka a hľadáte peňaženku. A nemýlite sa. Akékoľvek svajpovanie doprava je zbytočné. Roxana vám totižto rovno posiela odkaz na svoj web, kde si ju môžete hodiť do košíka a objednať. Asi tak, ako to robia slovenskí finanční žraloci. No toľko hotovosti asi nemáte.

Martina – nerozhodná detailistka

Premyslene vyplní všetky kolonky, dáva si záležať na detailoch. Už tretíkrát prepisuje text a neisto prehadzuje fotky. Hľadá naozajstný vzťah. V profile má napísané, že musím byť vtipný a nemá záujem o ONS (čo to vlastne je a prečo k tomu nie je slovník?).

Vyberá si dôkladne, len vhodných adeptov. Rozprúdia sa desiatky konverzácií a Maťka stráca prehľad o tom, komu povedala o svojom psíkovi a nevie si spomenúť, kto jej tak pozorne pochválil jej nový účes. Jej sitom najprv prechádzajú piati šťastlivci, s ktorými sa baví naďalej. Dá si kávu s tromi. Všetko sú to fajn muži, úspešní, atraktívni, potenciálni otcovia jej detí. No ona má stále na viac. 20 nových superlajkov jej otvára nové možnosti a tak pokračuje ďalej. 

Veronika – princezná s dúhou na čele 

Neviete sa spárovať napriek tomu, že máte šarm ako George Clooney? Aj pri Terezke máte lepšie šance. Môžete mať zavesenú fotku s vypracovaným bruchom, byť opretý o bavorák alebo sa stať futbalistom roka, Veronika hrá úplne inú ligu, do ktorej sa jednoducho nemôžete kvalifikovať. Snažila sa vám to napovedať tou dúhou, ale vy ste to v zápale svajpovania nepostrehli. Smola!

Mária – keď platí, že 1+1=3

Už pri pohľade na niektoré jej fotky sa vám zdá, že tu niečo nehrá. So samotnou Máriou by ani nebol problém, no v duchu si kladiete otázku, kto je ten muž vedľa nej a prečo sa mu opiera o to svalnaté rameno, keď na jeho mieste máte byť predsa vy. Možno sú to nejakí zatúlaní súrodenci zo stredozápadu USA, no pravdepodobnejšie je, že na vás lovia obidvaja zároveň. 

Keď odmietnem Máriu, premýšľam, či to celé nebol len jeden veľký omyl. Uvedomujem si, čo táto UX vo mne zanechala. Strata chuti do randenia, ktorá paradoxne nie je spôsobená Covidom-19, ale mašinou zarábajúcou na mojich pocitoch, hosťovanou na nejakých amerických serveroch. Som presvedčený, že moje nahlodané sebavedomie mi môže napraviť len rýchle zničenie tohto prekliateho vynálezu. Tak už len pár svajpnutí a potom si ju odinštalujem posledný krát. Naozaj. Prisahám! 

Prejde ďalší týždeň. So sklonenou hlavou a telefónom v ruke kráčam domov, keď mi zrazu skríži cestu nejaká postava. Zľahka do seba narazíme, aj ona drží v ruke telefón. Možno tindruje. Odspravedlním sa jej, usmejem sa a ona mi tie gestá opätuje. Chvíľku som v pomykove. Žeby som to skúsil spôsobom, akým ma to učil dedo? Rozbúši sa mi srdce, v hrdle mám zrazu sucho, zo synonymického slovníka sa mi vyparujú všetky múdre prídavné mená a zmôžem sa na: “Dobrý deň, volám sa Marek. Prepáčte mi tú priamočiarosť, no ste veľmi sympatická. Čo by ste povedali, keby som vás niekedy pozval na pohárik?” Žena na mňa hodí pohľad, akoby som na ňu práve vytiahol nôž a obral ju o diamantový náhrdelník. Nič nepovie, len pokýve hlavou sprava doľava a odíde do neznáma. “Toto sa už nenosí”, pomyslíme si obaja a ja (a možno aj ona) už o pár sekúnd opäť otváram appku, ktorú som si v rámci romantickej prokrastinácie nestihol odinštalovať.

Komentuj to ako prvý

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *